Ako sa prinútiť niečo robiť?
Predvčerom som sa po takmer troch mesiacoch prinútila ísť na bežiaci pás. Uvedomila som si, ako s tým stále bojujem. Každý jeden raz, keď mám ísť cvičiť, zápasím s lenivosťou. Ako nabehnúť na nejaký systém?
More...
Hovorí sa, že trvá nejaký čas, kým si telo zvykne, a človek po nejakej dobe nabehne na rutinu. A keď športujete, dostavia sa vraj endorfíny.
Mne sa to ešte nestalo. Športovala som vždy len kvôli tomu, aby som schudla. Nikdy som nepatrila medzi tie prirodzene chudé ženy. Koláče som prestala jesť asi v 14 rokoch. A keď išli kamaráti na pizzu, ja som si dala šalát. A vždy to chcelo sebazaprenie. Či už išlo jedlo alebo nejaký šport - beh som neznášala a aj do aerobicu som sa nútila.
Maroko 2005 - bez šatky ani na krok:)
Ale potom som sa snažila nájsť aktivity, ktoré ma bavili - tanec a bojové umenia. Ak som však neobmedzila stravu, nemalo to efekt. V najhoršom období, keď som mala 23 rokov, som vážila okolo 66 kíl, po čom som nasadila tvrdý režim. Bolo zaujímavé zisťovať, že aj pokles váhy o 5 kg si ľudia všimnú a hneď som dostávala komplimenty.
Aj dnes sa tiež snažím udržať si postavu. Po štyroch deťoch to, paradoxne, išlo ľahšie ako v dvadsiatke. Najmenej som vážila vo svojich 30-tich rokoch, vtedy som mala 56 kíl. Nemala som čas na vyjedanie sladkostí alebo maškrtenie - mala som náročnú prácu, potom som chodila do jazykovky a večer ešte na tréning. Tréning freedivingu som mala 4-krát do týždňa. A tam som sa zoznámila aj s manželom:)
Chorvátsko 2009 - s manželom Marošom - tu som mala jediný raz v živote šortky:)
Po deťoch
Pri každom tehotenstve som pribrala okolo 16 kíl. Najrýchlejšie to šlo po prvom. A najťažšie asi po treťom. Po návrate z nemocnice som napriek pôrodu (rátala som, že mi musí odísť aspoň 6 kíl) mala neuveriteľných 73 kíl. Nechcela som, aby sa váha pri každom tehotenstve načítavala, tak som sa snažila dostať sa vždy na váhu okolo 60 kg, čo sa mi aj darilo.
Ale keďže mám už po 40-tke, každé jedenie naviac, napríklad cez Vianoce, sa nemilosrdne ukáže na váhe. A viem, že keby som si to neustrážila, pomaly, ale pravidelne, by som po troške priberala. Stačí len kilo mesačne a po roku človek rovno môže siahnúť po o dve čísla väčšej konfekčnej veľkosti.
Mallorka 2005 - s mamimou Zlaticou
Moja mama mi je v tomto vzorom - má 72 rokov, ale stále sa snaží udržať si váhu. A stojí ju to naozaj veľa sebazaprenia. Jej bežná večera je jogurt. Ale aj vďaka tomu si udržala svoju pohyblivosť, akčnosť a skvelé zdravie.
Okrem sledovania hmotnosti je dosť dôležitým faktorom kondícia. Uvedomila som si, že nechcem dopadnúť tak, že budem mať prejsť pár schodov alebo vyjsť na kopec, a zadýcham sa. A tak sa okrem tých vizuálnych dôvodov pridávajú aj zdravotné aspekty motivácie.
Teraz oscilujem na váhe 60 kg plus mínus. Ale keď mi počas prvého mesica korony váha skočila na 62 kg, vedela som, že musím niečo robiť. Ale nejde len o váhu, keď nešportujem, celkovo cítim, že svalstvo ochabuje. Iné je mať 60 kg, keď niekto aktívne športuje a iné je mať túto hmotnosť, keď človek nerobí nič.
Mallorca 2011 - Po prvom dieťati sa mi podarilo najľahšie schudnúť
Korona doba
A tak som si kúpila bežiaci pás a prvý, kto na ňom behal, bol môj muž:). Ešte počas korony som teda začala behať. Každý druhý deň. Zo začiatku len 3 kilometre, s tým, že som striedala beh a rýchlu chôdzu. Nikdy som nechápala, ako niekto môže zabehnúť napríklad 5 kilometrov. Môj rekord bol 2 kolečká okolo Kuchajdy, čo zodpovedalo asi 3 kilometrom.
Behala som poctivo štyri mesiace. A zvykla som si ešte po behu zacvičiť brušáky a kliky. Keďže ma bolievajú kríže, viem, že treba posilniť hlavne brucho. A to je asi ten najdôležitejší dôvod cvičiť. A dobre som sa vždy ponaťahovala. Uvedomila som si, že je smutné, že kedysi som vedela spraviť špagát a teraz som si ledva dočiahla špičky.
Leto 2020 - šaty veľa zakryjú:)
Obdobie nešportovania
Potom prišli prázdniny, viac sme cestovali po dovolenkách, rozbil sa mi režim, a tak som sa "opustila", ako hovorí moja kamarátka Kika:). V septembri som sa pokúšala opäť naštartovať, ale po pár pokusoch som dostala nádchu, tak som zase vypadla.
Potom prišlo vydávanie knihy, fičala som s výrobou tričiek na eshope mamimo.sk, lebo pred Vianocmi toho býva najviac. Okrem toho som pripravovala súťaže pre klientov a písala články pre Akčné ženy. Strašne veľa toho bolo.
Rýchlosť je 2, lebo som to chcela odfotiť, inak sa pohybujem medzi 6 až 8.
Ako na Nový rok, tak po celý rok
Ale teraz v januári som si povedala, že musím niečo urobiť, lebo takto sa nedá pokračovať. Nechcem len sedieť pri počítači a priberať len preto, že nemám dosť vôle. A tak som vstala a spravila po čase prvý krok. Ten je najťažší. Samozrejme, nevládala som. A v ohybnosti som tam, kde pred rokom. Akoby som vôbec necvičila.
Ale verím tomu, že keď sa rozbehnem, bude to lepšie. A tak opäť zatínam zuby, vstávam a idem behať. Aby som spravila niečo pre zdravie. Aby som urobila niečo pre seba. Držte mi palce!
A čo vy, darí sa vám nájsť čas a chuť niečo pre seba urobiť?
